Info

Carbon / CO2 – Všeobecne platí, že uhlíková stopa CO2 sa vypočíta ako súčet emisií skleníkových plynov, ktoré vznikajú priamo alebo nepriamo v dôsledku aktivít jednotlivca, organizácie alebo udalosti. Tieto emisie sa zvyčajne počítajú za celý rok a sú vyjadrené v tonách oxidu uhličitého (CO2) alebo ekvivalentoch oxidu uhličitého (CO2e). ISO 14064-1:2018 je medzinárodný štandard, ktorý poskytuje organizáciám rámec na meranie, hlásenie a overovanie ich emisií skleníkových plynov. Tento štandard prispieva k globálnemu úsiliu o prevenciu zmeny klímy tým, že poskytuje organizáciám rámec na sledovanie ich emisií a na hlásenie ich pokroku voči klimatickým cieľom. Konkrétne vzorce na výpočet uhlíkovej stopy sa môžu líšiť v závislosti od konkrétnej situácie a typu emisií. Napríklad, emisie z priamej spotreby fosílnych palív sa môžu vypočítať ako množstvo spotrebovaného paliva vynásobené emisným faktorom pre daný typ paliva. Emisie z elektrickej energie sa môžu vypočítať ako množstvo spotrebovanej elektrickej energie vynásobené emisným faktorom pre daný zdroj elektrickej energie. www.iso.org

GHG Protocol – Protokol o skleníkových plynoch stanovuje komplexné globálne štandardizované rámce na meranie a riadenie emisií skleníkových plynov (GHG) z operácií súkromného a verejného sektora, hodnotových reťazcov a opatrení na zmiernenie. Vychádzajúc z 20-ročného partnerstva medzi World Resources Institute (WRI) a World Business Council for Sustainable Development (WBCSD), GHG Protocol spolupracuje s vládami, priemyselnými asociáciami, mimovládnymi organizáciami, podnikmi a inými organizáciami. GHG protocol organizácia ponúka školenie o štandardoch a nástrojoch, ako aj službu kontroly „Built on GHG Protocol“, ktorá uznáva sektorové usmernenia, pravidlá pre produkty a nástroje, ktoré sú v súlade s normami GHG Protocol. www.ghgprotocol.org

Carbon Disclosure Project (CDP) je medzinárodná nezisková organizácia, ktorá pomáha spoločnostiam, mestám, štátom a regiónom zverejňovať informácie o ich environmentálnom dopade. CDP bola založená v roku 2000 ako ‘Carbon Disclosure Project’, kedy žiadala spoločnosti, aby zverejňovali informácie o svojom vplyve na klímu. Od tej doby sa rozsah environmentálneho zverejňovania rozšíril na ďalšie oblasti, ako je odlesňovanie, bezpečnosť vody a biodiverzita. CDP teraz pokrýva aj ďalšie oblasti, ako sú biodiverzita, plasty a oceány, a uznáva prepojenosť prírody a systémov Zeme. CDP je považované za zlatý štandard environmentálneho hlásenia s najbohatšou a najkomplexnejšou databázou o opatreniach spoločností a miest. CDP sa sústreďuje na to, aby investori, spoločnosti, mestá a vlády budovali udržateľnú ekonomiku tým, že merajú a konajú na základe svojho environmentálneho dopadu. www.cdp.net

Gold Standard je najširšie používaný štandard pre správu udržateľnosti, ktorý stanovuje požiadavky na navrhovanie projektov s maximálnym pozitívnym vplyvom na klímu a rozvoj. Je nástrojom na meranie a vykazovanie výsledkov tým najdôveryhodnejším a najefektívnejším spôsobom. Určuje spôsob ako verifikovať a tiež verifikuje dosiahnuté výsledky tak, aby mohli byť použité pre kompenzácie. www.goldstandard.org

Podľa smernice CSRD (Corporate Sustainability Reporting Directive) budú mať od roku 2026 povinnosť ESG reportingu veľké podniky a od roku 2027 aj kótované malé a stredné podniky . Táto povinnosť bude zahrňovať všetky oblasti ESG (Environmentálne, Sociálne, a Governance) . Nereportovanie nefinančných dát môže mať negatívne dopady na spoločnosť, ako napríklad stratu potenciálnych zákazníkov, investorov a partnerov, ktorí sa zaujímajú o udržateľnosť a zodpovednosť spoločností .
www.finance.ec.europa.eu

Skratka ESG znamená “Environmentálne, Sociálne a Governance” alebo po slovensky “Environmentálne, Sociálne a Riadiace kritériá”. ESG sú normy a ukazovatele, ktoré sa používajú na hodnotenie spoločností z hľadiska ich environmentálnej, sociálnej a riadiacej výkonnosti . Tieto kritériá sa používajú na hodnotenie toho, ako spoločnosti zvládajú otázky, ako sú klimatické zmeny, ľudské práva a korupcia . ESG kritériá sú dôležité pre investorov, ktorí chcú investovať do spoločností, ktoré sú zodpovedné a udržateľné . www.commission.europa.eu
www.crif-esg.sk

European Sustainability Reporting Standards (ESRS) sú súborom noriem a ukazovateľov pre podniky, ktoré sa zaoberajú nefinančným reportovaním. Tieto normy boli vyvinuté Európskou komisiou a budú sa používať pre všetky spoločnosti, ktoré podliehajú Smernici o korporátnom reportovaní udržateľnosti (CSRD) 1. Normy pokrývajú celý rad environmentálnych, sociálnych a správcovských otázok, vrátane klimatických zmien, biodiverzity a ľudských práv 1. Cieľom týchto noriem je poskytnúť investorom informácie o udržateľnosti spoločností, do ktorých investujú 1.
ESRS boli pripravené s ohľadom na diskusie s medzinárodnými organizáciami, ako napríklad International Sustainability Standards Board (ISSB) a Global Reporting Initiative (GRI), aby sa zabezpečila vysoká miera interoperability medzi európskymi a globálnymi normami a zabránilo sa zdvojenému reportovaniu spoločností . www.efrag.org

Skratka GRI znamená “Global Reporting Initiative” alebo po slovensky “Globálna iniciatíva pre reportovanie”. GRI je medzinárodná nezávislá organizácia, ktorá pomáha podnikom, vládam a iným organizáciám porozumieť a komunikovať ich vplyv na otázky, ako sú klimatické zmeny, ľudské práva a korupcia . GRI poskytuje najviac používané normy pre reportovanie udržateľnosti na svete, ktoré pokrývajú témy od biodiverzity po dane, odpad po emisie, rozmanitosť a rovnosť po zdravie a bezpečnosť . GRI reportovanie je teda umožňovačom transparentnosti a dialógu medzi spoločnosťami a ich zainteresovanými stranami . GRI normy boli vyvinuté s ohľadom na diskusie s medzinárodnými organizáciami, ako napríklad International Sustainability Standards Board (ISSB) a Global Reporting Initiative (GRI), aby sa zabezpečila vysoká miera interoperability medzi európskymi a globálnymi normami a zabránilo sa zdvojenému reportovaniu spoločností . www.globalreporting.org

Skratka SDG znamená “Sustainable Development Goals” alebo po slovensky “Ciele udržateľného rozvoja”. Ide o 17 cieľov, ktoré boli prijaté Organizáciou Spojených národov v roku 2015 ako univerzálny výzov na ukončenie chudoby, ochranu planéty a zabezpečenie toho, aby do roku 2030 všetci ľudia zažívali mier a prosperitu . Tieto ciele sú integrované – uznávajú, že akcia v jednej oblasti ovplyvní výsledky v iných oblastiach a že rozvoj musí zohľadňovať sociálne, ekonomické a environmentálne udržateľnosti . Krajiny sa zaviazali prioritizovať pokrok pre tých, ktorí sú najviac pozadu . Ciele udržateľného rozvoja sú navrhnuté tak, aby ukončili chudobu, hlad, AIDS a diskrimináciu žien a dievčat. Kreativita, know-how, technológie a finančné zdroje zo všetkých spoločenských vrstiev sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja. www.sdgs.un.org